Dušan Cinkota je herec, ktorý patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, dabingu a filmu, no jeho umelecká trajektória presahuje rámec hereckej profesie. Po absolvovaní VŠMU bol členom Činohry SND a neskôr hosťoval tiež na Novej Scéne. V jeho prípade sa skúsenosť s javiskom prelína s osobnou skúsenosťou so systémom trestu a vylúčenia – skúsenosťou, ktorá jeho hlasu dodáva osobitnú váhu a naliehavosť. Nejde len o interpretáciu textu, ale o prítomnosť človeka, ktorý pozná limity slobody nielen ako tému, ale ako realitu. Ako herec sa dlhodobo pohybuje medzi rôznymi polohami – od klasického dramatického repertoáru po súčasné projekty. Jeho prejav je charakteristický schopnosťou presnej práce s textom a zároveň citom pre situácie, v ktorých jazyk zlyháva. Úryvok z textu o väzenskom divadle Cinkota neinterpretuje zvonka – jeho hlas je prítomný zvnútra problematiky, ktorú text tematizuje. Neponúka odpovede ani morálne uzavretia; jeho čítanie skôr odhaľuje napätie medzi umením a systémom, medzi možnosťou transformácie a rizikom jej ilúzie.
Dušan Cinkota číta z knihy Ashley E. Lucas: Väzenské divadlo a globálna kríza väzenského systému. Text sa sústreďuje na divadlo ako prax, ktorá vzniká v priestore kontroly, trestu a vylúčenia. Čítanie neoslavuje „liečivú silu umenia“, ale odhaľuje jeho etické dilemy a limity v konfrontácii so systémovým násilím. Verejný úryvok kladie otázku, či umenie dokáže narušiť väzenský systém – alebo ho nevedomky robí znesiteľnejším. Veľmi aktuálna téma i v kontexte resocializačných zariadení a nášho pomerne drakonicky nastaveného trestného práva.
