Živijó, KHJ!

Koncert pre klavír a orchester č. 1 e mol, op. 11 patrí medzi najvýznamnejšie diela Fryderyka Chopina a zároveň predstavuje vrchol jeho raného tvorivého obdobia. Skladba vznikla v rokoch 1829 – 1830 vo Varšave, kde Chopin študoval a zároveň už pôsobil ako uznávaný klavírny virtuóz. Premiéra sa uskutočnila v októbri 1830, dielo zožalo nesmierny ohlas a sprevádzalo ho nadšené prijatie. Zároveň to bolo jedno zo Chopinových posledných vystúpení pred odchodom z Poľska. Dielo tak nadobúda aj osobný a symbolický význam, akoby umeleckú rozlúčku s domovinou. Koncert je napísaný v tradičnej trojčasťovej forme, no Chopin ju napĺňa vlastným, výrazne lyrickým obsahom. Typická je bohatá ornamentika, spevnosť a citlivá práca s dynamikou. V hudbe je cítiť mladícky elán, sklon k brilancii, avšak v sólovom parte slúži bohatá virtuozita ako nadstavba nádherných a originálnych hudobných myšlienok. Chopin tu vytvára priestor pre poetickú, introspektívnu výpoveď.

Symfónia č. 5 B dur Sergeja Prokofieva patrí k vrcholným dielam jeho symfonickej tvorby. Vznikla v roku 1944, na sklonku druhej svetovej vojny a predstavuje jeho jubilejný opus č. 100. Skladateľ ju komponoval počas pobytu v tvorivom útočisku neďaleko Moskvy a sám ju charakterizoval ako „hymnus slobodného a šťastného človeka, jeho sily, veľkorysosti a čistoty duše“. Dielo však nemožno chápať iba ako optimistickú oslavu, v jeho hudobnom jazyku sa prelína heroizmus s iróniou, dramatické napätie s lyrikou i vnútorným nepokojom. Symfónia má neoromantickú náladu s prídavkom impresionistického jazyka. Prokofiev zostavil štruktúru štvorčasťového diela v striedaní pomalej a rýchlej časti a príklonom k tradičnému symfonizmu.