Fritz Kreisler (1875 – 1962)
Prelúdium a Allegro “v Pugnaniho štýle” (6´)
Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791)
Sonáta č. 21 e mol, KV 304 (12´)
– I. Allegro
– II. Tempo di Menuetto
Igor Stravinskij (1882 – 1971)
Talianska suita z baletu Pulcinella (9´)
– Introduzione
– Serenata
– Tarantella
Sergej Prokofiev (1891 – 1953)
Pochod z opery Láska k trom pomarančom (3´)
Camille Saint-Saëns (1835 – 1921)
Danse macabre, op. 40 (7´)
Manuel de Falla (1876 – 1946)
6 španielskych ľudových piesní (12´)
– El paño moruno
– Asturiana
– Jota
– Nana
– Canción
– Polo
Heitor Villa-Lobos (1887 – 1959)
Bachianas Brasileiras č. 5 (5´)
– Aria (Cantilena)
Manuel de Falla
Španielsky tanec z opery „Krátky život“ (4´)
Tento koncert predstavuje výnimočnú dramaturgickú koncepciu, ktorá sa odlišuje nielen výberom diel, ale predovšetkým neobvyklým nástrojovým obsadením. Program, tradične viazaný najmä na husľový či klavírny repertoár, zaznie v interpretácii renomovaného mandolinistu Aviho Avitala a akordeonistky Ksenije Sidorovej. Ich umelecké partnerstvo predstavuje originálny prístup k interpretácii klasickej hudby a zároveň významne rozširuje zvukové možnosti komornej hry.
Úvodná skladba Prelúdium a Allegro „v Pugnaniho štýle“ patrí k najznámejším dielam husľového virtuóza a skladateľa Fritza Kreislera. Predstavuje pozoruhodný príklad skladateľovej osobitej poetiky, ktorá spája virtuóznu brilanciu s nostalgickým návratom k hudobným štýlom minulosti. Nasleduje Sonáta č. 21 e mol pre husle a klavír, ktorá patrí medzi najosobnejšie a najvýraznejšie Mozartove komorné diela. Vznikla počas skladateľovho pobytu v Paríži, vymyká sa obvyklému galantnému štýlu jeho raných sonát a nesie v sebe hlbší, melancholický náboj. Talianska suita od Igora Stravinského predstavuje jeho výrazný posun k neoklasicistickému mysleniu. Vychádza z baletu Pulcinella, ktorý znamenal návrat k hudobným formám minulosti, pretvoreným moderným jazykom. Pochod z opery Láska k trom pomarančom patrí k najznámejším skladbám Sergeja Prokofieva. Opera predstavuje Prokofievovu fascináciu groteskou, iróniou a divadelnou hravosťou, ktoré sú typické pre jeho rané obdobie. Danse macabre od Camilla Saint-Saënsa je ukážkou majstrovskej inštrumentácie, zmyslu pre zvukomaľbu i jemného humoru. Napriek svojmu morbídnemu námetu pôsobí skladba ako ironická reflexia nevyhnutnosti smrti, ktorá sa mení na fascinujúce hudobné divadlo. Skladby španielskeho skladateľa Manuela de Fallu patria k vrcholom španielskej hudobnej tradície 20. storočia, v ktorých sa spája ľudová hudba so sofistikovanou kompozičnou technikou. Jeho Šesť španielskych ľudových piesní dokonale ilustruje schopnosť zachytiť španielsku rytmiku, melodiku i farebnosť v komornom i orchestrálnom prostredí. Bachianas Brasileiras č. 5 od brazílskeho skladateľa Heitora Villu-Lobosa patrí medzi jeho najslávnejšie a najuvádzanejšie diela. Spája európsku barokovú tradíciu, predovšetkým odkaz J. S. Bacha, s typickou brazílskou hudobnou kultúrou, rytmom a melodikou. Záverečná Fallova skladba Španielsky tanec z jeho opery Krátky život sa nesie vo veľmi dramatickom a tanečnom výrazovom prejave.