Johann Schimrack d. Ä. (Ján Šimrák st.) ( ? – 1657)
Singet dem Herren ein neues Lied (8´)
Siehe, wie fein und lieblich ist’s (8´)
Zacharias Zarevutius (Zachariáš Zarevúcky) (1605? – 1667)
Meine Seele erhebt den Herren (5´)
Giovanni Gabrieli (1556? – 1612)
Symphoniae sacrae – Liber secundus (1615)
– Quem vidistis, pastores (8´)
Zacharias Zarevutius (Zachariáš Zarevúcky)
O Jesu mi dulcissime (4´)
Der Tag, der ist so freudenreich (4´)
Johann Schimrack d. Ä. (Ján Šimrák st.):
Nach dir, Herr, verlanget mich (4´)
Giovanni Gabrieli
Symphoniae sacrae – Liber secundus (1615):
– Buccinate in neomenia tuba (4´)
– Misericordia tua, Domine (4´)
– In ecclesiis benedicite Domino, alleluia (7´)
Johann Schimrack d. Ä. (Ján Šimrák st.)
Ach Herr, wie sind meiner Feinde so viel (7´)
Giovanni Gabrieli
Symphoniae sacrae – Liber secundus (1615):
– Suscipe clementissime Deus (5´)
– Surrexit Christus et Dominus (4´)
– Jubilate Deo omnis terra (5´
V spolupráci s Gesamtkunstwerk s.r.o.
S podporou:
Životné osudy dvoch organistov – Jána Šimráka st. a Zachariáša I. Zarevúckeho sú spojené s bohatou hudobnou kultúrou 17. storočia, prekvitajúcou v regiónoch dnešného severného Slovenska. Šimrák bol vychýrený organista v Spišskom Podhradí v rokoch 1630 – 1657, Zarevúcky bol nemenej známy organista v slobodnom kráľovskom meste Bardejove. Z ich skladateľského odkazu sa zachovala duchovná viachlasná hudba. V tom čase sa začal na území historického Uhorska udomácňovať nový, ranobarokový štýl. Obaja skladatelia komponovali v takomto štýle hudbu cirkevnú, skladby viachlasné a koncertantné, polyfonické a polychorické na latinské aj nemecké biblické texty. Zaradenie tejto historickej hudby do dnešného koncertného života je svetovou premiérou, ktorá je o to cennejšia, že umelecké predvedenie rešpektuje historicky poučenú interpretáciu na dobových hudobných nástrojoch.
Giovanni Gabrieli, ktorý od roku 1584 až do svojej smrti v roku 1612 pôsobil v benátskej Bazilike sv. Marka ako organista, študoval u svojho strýka, Andreu Gabrielliho, ako aj u Orlanda di Lassa v Mníchove. Do repertoáru benátskej duchovnej hudby prispel zbierkami Sacrae symphoniae a Symphoniae sacrae II. Gabrieliho hudba inšpirovala hudobníkov a uchvacovala súčasníkov. Na veľkolepé, dramatické a farebné diela skladateľa nenadviazali svojou tvorbou len jeho nástupcovia v Bazilike sv. Marka – Claudio Monteverdi, Francesco Cavalli, Antonio Lotti, ale priamo či sprostredkovane hudobníci v celej Európe. Gabrieliho duchovná hudba zaznievala v katolíckych i protestantských chrámoch severne od Álp ešte dlho po tom, čo prestala byť v Taliansku aktuálna. Vďaka kontaktom s nemeckým kultúrnym priestorom bola Gabrieliho hudba v 17. storočí známa aj na Spiši.
