Slovenská filharmónia, vitaj!

Mozartov Koncert pre klavír a orchester č. 27 B dur, KV 595 predstavuje jeho posledné dokončené koncertantné dielo pre tento nástroj. Vzniklo v januári roku 1791, v závere skladateľovho života a zároveň v období, ktoré sa vyznačovalo výraznou zmenou jeho spoločenského postavenia i umeleckého smerovania. Mozart už nevystupoval ako virtuózny klavirista v takej miere ako v predchádzajúcich rokoch a jeho hudba sa čoraz viac obracala dovnútra, k sústredenému a komornému výrazu. Tento koncert preto nepôsobí ako reprezentatívne dielo určené na oslnenie publika, ale ako intímna, sofistikovaná a takmer romantická individuálna hudobná výpoveď vo vážnej, sústredenej nálade. Pri jeho uvedení Mozart vystúpil naposledy na koncertnom pódiu.

Symfónia č. 13 b mol „Babij jar“, op. 113 od Dmitrija Šostakoviča vznikla v roku 1962 a patrí k najznepokojivejším, najhlbším a najoriginálnejším dielam jeho tvorby. Jej textovým základom sú básne mladého talentovaného ruského básnika Jevgenija Jevtušenka, ktoré otvorene reflektujú konkrétnu historickú tragédiu. Názov symfónie odkazuje na roklinu Babij jar pri Kyjeve, kde počas druhej svetovej vojny v septembri 1941 nacisti masovo vyvraždili vyše tridsaťtisíc židovských obyvateľov mesta. Šostakovič túto udalosť spracúva ako symbol univerzálneho utrpenia, antisemitizmu a morálneho zlyhania spoločnosti. Symfónia sa nekončí jednoznačným rozuzlením, ale otvorenou výpoveďou, ktorá podnecuje poslucháča k zamysleniu nad vzťahom medzi osobným úspechom a morálnou integritou. Záverečným taktom symfónie dominujú zasnené zvukové obrazy. Možno je to odkaz na Mahlerovu Pieseň o zemi, ktorú skladateľ veľmi obdivoval a na jej záverečné posolstvo, že život prevyšuje smrť a že nádej víťazí nad zúfalstvom.