Verdiho rekviem

Giuseppe Verdi vošiel do dejín hudby predovšetkým ako autor niekoľkých desiatok významných opier, ktoré tvoria osobitú kapitolu v dejinách žánru. Jeho dramatický talent a nevyčerpateľná melodická invencia sa naplno rozvinuli práve v tejto oblasti. Avšak osobité a  dôležité miesto má v jeho tvorbe dielo Rekviem, pod originálnym názvom Messa da Requiem. Táto kompozícia patrí medzi najvýznamnejšie vokálno-inštrumentálne diela 19. storočia. Verdi ju skomponoval v roku 1873 na počesť talianskeho spisovateľa Alessandra Manzoniho, ktorého si mimoriadne vážil. Jednou z najcharakteristickejších čŕt Verdiho Rekviem je výrazná kontrastnosť hudobného jazyka. Skladateľ strieda monumentálne dramatické výbuchy s komornými, až intímnymi pasážami. V duetách a ansámblových častiach sólistov sa objavuje lyrika blízka operným scénam, zatiaľ čo zborové pasáže dodávajú dielu majestátnosť a duchovnú hĺbku. Od svojej premiéry patrí Verdiho Rekviem k najčastejšie uvádzaným vokálno-inštrumentálnym dielam romantizmu. Publikum fascinuje jeho dramatická sila, emocionálna intenzita aj mimoriadne pôsobivé hudobné obrazy. Fascinuje aj svojím plastickým výrazom, farebnou orchestráciou, ľahkosťou faktúry a bezprostrednosťou. Skladateľ v ňom dokázal premeniť text zádušnej omše na univerzálnu hudobnú drámu o strachu zo smrti, o ľudskej vine a o nádeji na vykúpenie. Toto spojenie opernej expresivity a sakrálnej tradície robí z Verdiho Rekviem výnimočné dielo.